Býk (tiež Taurus) je druhým znamením zverokruhu, a je to zemské znamenie. Predlohou pre toto znamenie bol snehobiely Krétsky Býk, ktorého podľa legiend zoslal boh Poseidon krétskemu kráľovi Minovi, aby mu tak ukázal svoju priazeň. Poseidon chcel, aby mu Minos tohto býka obetoval, no Minos sa rozhodol si takého nádherného býka ponechať, a obetoval Poseidonovi iného býka, menej hodnotného. Keď to Poseidon uvidel, veľmi sa nahneval, a zariadil, že Minosova žena sa do Krétského Býka zaľúbila, a splodila s ním veľmi známeho polo-býka polo-človeka – Minotaura, ktorý potom pustošil krétsku krajinu.
V tejto legende je skrytá veľmi bohatá symbolika znamenia Býk. V prvom rade ide o samotné zviera, a jeho fyzickú stavbu. Býk je veľké zviera, má ohromnú silu, a neradno sa mu stavať do cesty. A práve schopnosť nájsť v sebe silu, najmä tú psychickú, je tou kľúčovou schopnosťou (každého človeka), ktorú reprezentuje znamenie býk.
Prvým znamením zverokruhu je baran, ktorý symbolizuje schopnosť začať, a bez ktorej by nič nevyklíčilo a nič sa nevyliahlo. No keď semiačko rastliny začne klíčiť, musí sa predrať zo zeme na povrch, aby mohlo ďalej existovať. Aj to mláďa zvieraťa musí nabrať silu, aby sa postavilo na vlastné nohy, a bolo životaschopné. Bez sily, bez vynaloženia určitého úSILIa, to nejde. A ako už možno tušíte, nejde vždy iba o fyzickú silu.
Prečo bol Poseidonov býk snehobiely? Naše legendy, či skôr rozprávky, poznajú aj inú snehobielu bytosť, ktorá má túto farbu dokonca vo svojom mene – Snehulienku. O symbolickom význame Snehulienky a iných rozprávkových bytostí budem písať v inom článku. Pre túto chvíľu je podstatné to, že biela farba je symbolom čistoty či očistenia, a zväčša ide o čistotu (očistenosť) duše. A preto snehobiela farba býka odkazuje práve na existenciu ďalšej roviny nášho bytia – na duševnú rovinu.
Tento koncept dvoch rovín vnímania platí pre všetky znamenia zverokruhu. Všetky významy je potrebné vnímať jednak na fyzickej úrovni, ale aj na duševnej úrovni. Silu býka teda treba vnímať nielen ako silu fyzickú, ale aj silu vnútornú, duševnú. Keď už raz človek niečo začne, treba mať aj silu v tom pokračovať, vytrvať. O tom by mnoho vedeli rozprávať tí, ktorí sa snažia zbaviť sa nejakej závislosti, či naučiť sa cudzí jazyk, alebo dokončiť napríklad vysokoškolské štúdium.
Je však veľmi dôležité rozlišovať medzi vytrvalosťou a trpezlivosťou! Slovo „vy-trva-losť“ má vo svojom koreni slovo „trvať“, a teda označuje schopnosť zo-trvať v nejakej činnosti. Naproti tomu má slovo „trpe-zli-vosť“ vo svojom koreni dve slová – „trpieť“ a „zlo“! Trpezlivosť znamená, že trpíme zlý stav, a spravidla zotrvávame v nečinnosti, a čakáme, že sa to samé od seba zlepší. Trpezlivosť je nečinnosť, a kde nie je pohyb, tam nie je život.
Človeku, ktorému chýba sila (vonkajšia alebo aj vnútorná), hovoríme, že je slabý. Fyzická slabosť je jednou rovinou, a duševná slabosť tou druhou. Kým s tou fyzickou nám ešte ako-tak vie pomôcť niekto okolo nás, s tou duševnou si musíme pomôcť sami. Veľmi častým problémom ľudí je napríklad dokázať povedať „nie“, prípadne povedať nadriadenému, že sa mýli, a to ani nevyžaduje tej sily až tak veľa. Omnoho viac duševnej sily je treba na to, aby si človek priznal vlastné chyby. A to sám pred sebou, a tobôž verejne. A koľko tej vnútornej sily je potom treba na to, aby človek začal robiť veci inak, a aj v tom vytrval!
Na druhý extrém nám poukazuje ďalšia časť legendy – bytosť Minotaurus. Ten vzišiel na popud nahnevaného Poseidona, a práve hnev a zúrivosť sú dva aspekty, ktoré charakterizujú Minotaura. Keď človek uplatňuje až príliš veľa sily, ak „príliš tlačí na pílu“, tak sa zvyčajne dejú dve veci: buď sa veci (alebo ľudia) pod prílišným tlakom rozbijú, alebo naopak vyvíjajú veľmi silný protitlak. Obe cesty majú za následok narastanie napätia (buď mi to nejde, alebo sa mi to rozbije – naserie ma to tak či tak), ktoré sa potom uvoľňuje vo forme hnevu alebo až zúrivosti. Z kultivovaného človeka sa stáva „zviera“, a presne tento stav je dokonale symbolizovaný Minotaurom – napoly človekom, a napoly býkom. A človek „v stave Minotaura“ doslova pustoší nielen svoj svet, ale aj svet ľudí okolo seba.
Hľadať rovnováhu v používaní sily (nielen vonkajšej, ale hlavne tej vnútornej) vyžaduje veľa cviku a vytrvalosti. Je bežné, že človek je v niektorých oblastiach úplným slabochom, no v iných používa sily až priveľa. Slabosť na jednej strane, a hnev na druhej, sa dokonca často prejavujú u človeka súčasne! Len si skúste predstaviť niekoho, komu poviete, že urobil chybu – ak je príliš slabý na to, aby si svoju chybu priznal, zvyčajne okamžite prechádza do hnevu a protiútoku. A hoci by sa taký výbuch hnevu dal považovať za veľmi negatívny a nežiadúci, ja tvrdím, že z určitého uhla pohľadu je naopak veľmi prospešný!
Emocionálny výbuch je totiž reakciou na to, že sa niekto dotkol nášho slabého miesta, a tým nám toto slabé miesto pomohol odhaliť! Keď odoznie všetok hnev a všetky emócie, je potrebné sa s chladnou hlavou k tomuto slabému miestu vrátiť, dobre ho preskúmať, a začať pracovať na jeho odstránení. Čím menej slabých miest máme, tým sme menej zraniteľní, a o to vyrovnanejší a harmonickejší život môžeme žiť.
