Tieto dve slová používame denne, a majú dve významové roviny – fyzickú a duševnú. Vo fyzickej rovine popisujeme fyzickú váhu predmetov („to ťažké vrece cementu sám neodnesiem“), a v duševnej popisujeme váhu dejov, situácií, informácií a podobne („tento príklad z matematiky je ľahký“; „spadol mi ťažký kameň zo srdca“…). My si budeme všímať predo-všetkým rovinu duševnú.
Čítaj tiež – Harry Potter, Tri svety
Hovorí sa, že „duša je ľahšia ako pierko“. Tiež sa hovorí, že zaľúbený človek „lieta v oblakoch“. Zaľúbeného človeka nič netrápi, nič ho ne-ťaží (ničím sa nezaťažuje), cíti sa preto úplne ľahučký, a môže si symbolicky poletovať v oblakoch. Naopak, ak sa nám zdá niečo ťažké, je to iba preto, že my sami tomu prikladáme (nakladáme) váhu. Sami sa zaťažujeme, kvôli všeličomu „sa sťažujeme“, a tá váha nás drží pri zemi a znemožňuje nám lietať v oblakoch.
Ak nevieme násť riešenie nejakej situácie, považujeme ju (vážime ju) ako ťažkú. V iných prípadoch zasa hovoríme, že „si nesieme na pleciach ťažké bremená“. To bývajú veľmi často udalosti z minulosti, alebo naše pred-stavy o budúcnosti. Človek sa dokáže držať minulosti a aj predstáv o budúcnosti tak silno, že sa k nim až pripúta, dá im priveľkú váhu, a potom si ich nosí stále so sebou. Pod ťarchou týchto bremien potom často prichádzajú bolesti chrbta a chrbtice, ktoré nás majú upozorniť na to, že sme si naložili príliš veľkú zaťaž.
Čítaj tiež – Symbolika kríža (bude čoskoro)
Riešením je jednoducho prestať si nakladať a prikladať váhu. To znamená dve veci – naučiť sa prestať dávať váhu tomu, čo si na sebe nesieme (pretože to samo o sebe naozaj nič neváži), a odložiť všetko ostatné, čím sa zbytočne zaťažujeme navyše. Potom môžeme životom kráčať s ľahkosťou a nadhľadom.
Dívať sa na veci s nadhľadom znamená „po-vzniesť sa“, „byť nad vecou“, to znamená nezaťažovať sa (nezaťažovať seba samého) tým, čo sa deje. Byť ľahký ako pierko. Len tak sa môžem vzniesť dohora, povzniesť sa, a dívať sa na dej z vtáčej perspektívy, z nadhľadu.
Slovo vznešený vychádza zo slova „vzniesť sa“, a teda vznešený človek je taký, ktorý sa dokáže povzniesť nad všetko, čo sa mu v živote deje. Na druhej strane ak je niekto príliš vážny, tak všetkému prikladá vážnosť (váhu), a zaťažuje seba aj ostatných naokolo. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že to, ako človek váži všetko okolo seba, sa odráža v jeho po-vahe.
Písal som, že slovenčina je magická, a každé Slovo vytvára určitým spôsobom realitu okolo nás, a v nás. Preto ak chceme slovami vyjadriť, že je niečo ťažké, je vhodnejšie použiť výraz „náročné„. Slovo „náročný“ má úplne iný význam než slovo „ťažký“, a popisujem ho v inom článku.
A nakoniec otázka – prečo používame práve váhu na symbolické vyjadrenie toho, ako vnímame životné deje a situácie? Odpoveďou je jeden z najstarších známych symbolov, ktorý už bol spomenutý aj v tomto článku. Je ním palica, o ktorú sa symbolicky opiera pútnik na svojej púti. Tú palicu má na to, aby ňou mohol vážiť – palica funguje ako ramená váh. A tú palicu má u seba každý človek, neustále. Tou palicou je naša chrbtica.
